No čo, natrieme ďalší chlebík… s láskou…

Metamorfnú masáž robím už roky, ale prekvapuje ma neustále. No práca s tehotnými ženami – budúcimi mamičkami je čosi jedinečné.

Nikdy nie je dopredu jasné, čie spomienky sa v ten deň „ukážu“. Kto bude mať „väčšiu potrebu“ zdieľať svoje pocity – mamina alebo dieťatko!

Jedného dňa sa objednala budúca mamička – potrebovala ukľudniť a nájsť rovnováhu vo veľkom strese, ktorý zažívala, aby bábätko príliš netrpelo, jej pochybnosťami, stresom a miernou panikou.

Mala doma už dve detičky a pred sebou obhajoby na vysokej škole… a pochybnosti o tom, či bude zvládať prácu vo výskume, ktorá ju neskutočne napĺňala, deti aj domácnosť. Manžel je bol vo všetkom nápomocný, no napriek tomu mala v sebe úzkosť z pocitu, že či dieťatko nebude trpieť kvôli jej pochybnostiam o tom, či mať v tejto situácii ďalšie dieťa.

Tak sme začali pracovať na jej pravej nohe, v jej prenatálnom období, no niečo nebolo v poriadku – dôvodom bol môj pocit, že sa vôbec „nedívam“ na jej prenatálne obdobie. Po pár otázkach mi bolo jasné, že bábätko chce niečo dať vedieť – chcelo ukázať mamke, ako ono vníma svoj „doterajší život“! Popísala som mamke jeho počatie, jej pochybnosti aj reakciu ocka na správu o ďalšom prírastku do rodiny – mamka nepochybovala, že sa bavíme o prichádzajúcom novom členovi rodiny…

Bola to krásna práca, ale čo ma dojalo najviac bola reakcia otca malého, keď mu mamina povedala, že čakajú tretie dieťatko – ukázal sa obraz úplné pokoja, otvorenosti otecka a pohyb ruky akoby prechádzala po hladine vody.

Keď som jej to opísala, čo si maličký zapamätal, tak sa usmiala, lebo manžel sa v tej chvíli veľmi nežne usmial a povedal „No čo, natrieme ďalší chlebík“.

Mamkine obavy sa rozplynuli – dieťatko jej dalo vedieť, že je v pohode a že vie, že to spolu s ockom zvládnu…

Ja mám troch synov a dúfam, verím a modlím sa, aby aspoň z polovice tak láskavo prijali svoje budúce deti.