Moje Predsavzatia a Sebeckosť

Sedím a čítam po Novom roku o predsavzatiach. Sú rôzne. Týkajú sa zdravia, nových poznatkov, hľadania partnerov aj zmyslu života.

Chcem si vybaviť tie svoje, no na papier som si nikdy žiadne nepísala. Vždy to boli len myšlienkové pochody v mojej hlave. Ale aj tak zisťujem, že sa rokmi menia, je ich menej, sú jednoduchšie a sebeckejšie. To, čo bolo kedysi dôležité, bolo niekde “vonku”. Týkali sa blízkych aj vzdialených ľudí a tém.

  1. Starať sa viac o druhých
  2. Spoznať nové krajiny
  3. Pochopiť čierny humor a “vtipné poznámky”
  4. Odpustiť mužovi
  5. Mať viac trpezlivosti s deťmi

Výsledky boli rôzne uspokojivé:

V 1. bode boli mnohí spokojní, ale aj mnohí, ktorí mali pocit, že sa na nich nedostalo alebo že bolo postarané málo.
V 2. bode boli prekážkou peniaze, časom krátené stále vyšším počtom detí (spolu 3 :o) a hypotékou.
3. bod by sa dal, ale záležalo od mojej momentálnej nálady a fázy mesiaca (asi).
4. bod bol ako dostať sa na Mont Everest – nemala som dobrú kondičku a asi ani správnu motiváciu.
V 5. bode sa deti vždy postarali, aby som bola v strehu a ich premeny počas dospievania prispievali k nekonečnému hľadaniu “vhodnej metódy” na zvládnutie hnevu.

Všetko to zaberalo dosť času a niektoré aj dosť peňazí. Presne z tohto dôvodu som ich začala skracovať a ťahať ich bližšie k sebe. Až teraz, keď som v “najlepších rokoch” som totiž pochopila, čo znamená, že ak chceš pomôcť svojim blízkym – pomôž najprv sebe (to, čo letušky vždy prízvukujú pri úvodných inštrukciách letu – Najpr nasadíme masku sebe a až potom dieťaťu! nad čím som sa najprv pohoršila, ale až keď som sa zamyslela, tak mi došlo, že keď ja “zodpovedná osoba” odpadnem, tak asi sotva pomôžem niekomu slabšiemu…)

I prišiel čas a ja som sa zamyslela, čo naozaj znamená: pomôcť SEBE – a začala som svoj pomyselný zoznam škrtať:

  1. Starať sa viac o SEBA
  2. Spoznať SEBA
  3. Pochopiť SVOJE POCITY
  4. Odpustiť SEBE
  5. Mať viac trpezlivosti so SEBOU

Zrazu sa začali procesy vo všetkých bodoch hýbať.

1. bod mi priniesol poznanie, že ak venujem čas sebe, svojim koníčkom a potrebám – moji blízki a hlavne deti ma zrazu budú vidieť nie ako “len mamu” a môj partner ako bytosť s vlastným názorom, rozhľadom a potrebami, ktoré sú potrebné, ak chceme spolu žiť v harmónii a rešpektovať sa.
Bod 2. prichádzal s tým prvým – našla som si na “poznanie seba” čas – zisťovala som, čo naozaj chcem a čo už nepotrebujem a nemusím.
3. bod – svoje pocity som začala chápať, keď som prišla na odpovede na niektoré staré (ozaj staré) spomienky a informácie. Moje podvedomé reakcie som bola zrazu schopná pozorovať a začať ich riadiť a meniť.
4. bod sa u nás až tak nenosí a väčšinou odpúšťame iným – ja som však začala postupne odpúšťať sebe svoje vlastné zlyhania a prehmaty a prestala som sa obviňovať za to kde som – zrazu som bola vďačná za to, až kam som došla – lebo to bola moja cesta a moje poznanie.

Možno sme nespokojní s partnerom alebo prácou alebo so vzťahmi v rodine a robíme zodpovedným kde koho a kde čo. Až keď sa zameriame na svoje pocity a odhalíme podvedomé procesy a programy začneme spoznávať SEBA .

Začala som lepšie chápať súvislosti. Ubúdal stres z neznáma a nikdy nekončiacich otázok a zmien. A tak to funguje u všetkých.

Budem v tom pokračovať!
– to je zatiaľ moje posledné PREDSAVZATIE 😉 !